Legislatívne dokumenty v kocke

Jasná zodpovednosť

V novom nariadení sa objasňujú kritériá zodpovednosti a pravidlá na určovanie členského štátu zodpovedného za posudzovanie žiadosti o azyl. Hlavné zmeny zahŕňajú: 

• kratšie termíny pre všetky postupy (napríklad predloženie dožiadania o prijatie späť do dvoch týždňov od prijatia kladného výsledku vyhľadávania v systéme Eurodac namiesto dvoch mesiacov), čo prispeje k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu procesu určenia zodpovedného členského štátu,
• zavedenie povinnosti požiadať o ochranu v členskom štáte prvého vstupu a zostať tam až do určenia zodpovedného členského štátu. Nedodržanie tejto povinnosti bude mať závažné dôsledky: napríklad sa budú uspokojovať len základné potreby, nie podmienky úplného prijatia,
• zefektívnenie postupu „prijatia späť“ pri vrátení osoby z jedného členského štátu do druhého, a to najmä zavedením kratších časových limitov, a odstránenie presunu zodpovednosti v prípade, že sa oznámenie o prijatí späť neodošle včas,
• posilnenie rodinných kritérií, okrem iného aj prostredníctvom:
  • zahrnutia rodín vytvorených počas tranzitu pred príchodom do EÚ,
  • zavedenia možnosti stanoviť zodpovednosť členského štátu, v ktorom má rodinný príslušník žiadateľa oprávnený pobyt a vydané povolenie na dlhodobý pobyt podľa pravidiel EÚ,
  • zavedenia povinnosti vždy uprednostňovať prípady týkajúce sa rodín,
• zabezpečenie bezplatného právneho poradenstva pre všetkých žiadateľov.

Povinná, no flexibilná solidarita

Novým nariadením sa zavádza trvalý a povinný mechanizmus solidarity založený na potrebách, ktorým sa nahrádzajú súčasné dobrovoľné ad hoc riešenia. Nový mechanizmus bude fungovať takto:

1. Komisia každý rok do 15. októbra prijme:

• výročnú správu, v ktorej posúdi migračnú situáciu v celej EÚ a vo všetkých členských štátoch EÚ,
• vykonávacie rozhodnutie, v ktorom sa určí, či konkrétny členský štát i) je pod migračným tlakom; ii) hrozí mu riziko migračného tlaku počas nadchádzajúceho roka alebo iii) čelí významnej migračnej situácii (menej závažná situácia ako migračný tlak, ktorá zohľadňuje kumulatívny účinok súčasných a predchádzajúcich ročných príchodov),
• návrh vykonávacieho aktu Rady s počtom relokácií a finančných solidárnych príspevkov, ktoré sa požadujú v nadchádzajúcom roku.

2. Následne Rada prijme do konca roka vykonávací akt Rady, ktorým sa zavádza rezerva solidarity a ktorý bude zahŕňať konkrétne záväzky prijaté jednotlivými členskými štátmi pre jednotlivé typy solidárneho príspevku. Prispievanie k solidarite je pre členské štáty záväzné, ale môžu si vybrať, ktorým druhom či druhmi solidárnych opatrení chcú prispieť do rezervy solidarity:

• relokácie žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo, ak s tým súhlasí prispievajúci aj benefitujúci členský štát, osôb s udelenou medzinárodnou ochranou,
• finančné príspevky:
  • v prípade akcií v členských štátoch,
  • v prípade akcií v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám,
• alternatívne solidárne opatrenia (t. j. zamestnanci a materiálna pomoc).

Členské štáty, ktoré čelia „významnej migračnej situácii“, môžu požiadať o odpočet zo svojho solidárneho príspevku. Členské štáty zasiahnuté sekundárnymi pohybmi môžu v prípade splnenia určitých podmienok namiesto relokácie ponúknuť, že prevezmú zodpovednosť za preskúmanie žiadosti žiadateľa, ktorý sa už nachádza na ich území, čo sa bude považovať za formu solidarity s názvom „kompenzácia prevzatím zodpovednosti“. Kompenzácie prevzatím zodpovednosti sa stávajú povinnými, ak prísľuby týkajúce sa relokácie nie sú dostatočné.

Na celý proces bude dohliadať a bude ho podporovať koordinátor EÚ pre solidaritu v Komisii.

Nové pravidlá zodpovednosti poskytujú efektívnejší systém na: 

• obmedzenie sekundárnych pohybov, 
• vylúčenie možnosti presunu osoby, ktorá predstavuje bezpečnostné riziko, medzi členskými štátmi, 
• zabezpečenie toho, že konanie žiadateľov nepovedie k presunu zodpovednosti medzi členskými štátmi. 

Nové pravidlá v oblasti solidarity na druhej strane zaručia povinný systém, ktorý je predvídateľný a zároveň flexibilný, aby sa zabezpečilo, že členské štáty nebudú ponechané osamote, keď budú čeliť situácii migračného tlaku. 

Nové pravidlá zabezpečia: 

• zlepšenie predvídateľnosti systému zodpovednosti a súvisiacich práv pre žiadateľov a zvýšenie ich informovanosti prostredníctvom bezplatného právneho poradenstva, 
• uprednostňovanie rodinných prípadov v záujme čo najskoršieho spojenia rodín v konaní o azyle, 
• rýchlejšie a efektívnejšie procesy pre všetkých žiadateľov. 

• jednoduchšie a jasnejšie postupy s primeranými lehotami pre žiadateľov na pristúpenie do konania a na ukončenie preskúmania žiadostí,
• prísnejšie pravidlá na predchádzanie zneužívaniu systému a sekundárnym pohybom, t. j. povinnosť podať žiadosť v krajine prvého vstupu: ak žiadateľ, o ktorého žiadosti sa rozhodlo v jednom členskom štáte, utečie a podá žiadosť v druhom členskom štáte, tento členský štát bude považovať jeho žiadosť za následnú,
• procesné záruky zabezpečujúce práva žiadateľov: t. j. bezplatné právne poradenstvo počas administratívnej fázy konania: t. j. usmernenie pri administratívnej fáze konania vrátane informácií o právach a povinnostiach, pomoc pri podávaní žiadosti, informácie o tom, ako napadnúť rozhodnutie o zamietnutí, a bezplatná právna pomoc a zastúpenie vo fáze odvolacieho konania na žiadosť žiadateľa,
• väčšia pozornosť zraniteľným jednotlivcom s osobitnými potrebami,
• povinný zoznam dôvodov, v prípade ktorých je potrebné preskúmanie žiadosti urýchliť,
• jasnejšie pravidlá uplatňovania dôvodov neprípustnosti a koncepcií bezpečnej tretej krajiny a prvej krajiny azylu,
• užšie prepojenie medzi konaním o azyle a konaním o návrate, ktorým sa zabezpečí, že zamietavé rozhodnutie o azyle sa vydáva spolu s rozhodnutím o návrate a že odvolania proti obom rozhodnutiam sa vybavujú v rovnakých lehotách,
• zavedenie povinného konania o azyle na hraniciach vo všetkých členských štátoch, ktoré trvá 12 týždňov, a to v týchto troch prípadoch:
  • žiadateľ orgány úmyselne zavádzal alebo úmyselne zničil doklad totožnosti alebo cestovný doklad alebo sa ho zbavil,
  • žiadateľ predstavuje ohrozenie národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo
  • žiadateľ má štátnu príslušnosť tretej krajiny, v prípade ktorej podiel rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany je 20 % alebo nižší,
• v prípade zamietnutia žiadosti v konaní o azyle na hraniciach sa štátny príslušník tretej krajiny presunie do konania o návrate na hraniciach s maximálnym trvaním 12 týždňov, ktorého cieľom je rýchly návrat osôb bez práva na pobyt v EÚ,
• praktické uplatňovanie konania na hraniciach je podmienené dostatočnou kapacitou na spracovanie žiadostí o azyl a návratov zo strany členských štátov, t. j. dostatočnou infraštruktúrou a vyškolenými zamestnancami na spracovanie daného počtu žiadateľov. Primeraná kapacita na úrovni Únie je stanovená na 30 000 a úroveň členského štátu stanovuje Komisia každé tri roky prostredníctvom vykonávacieho aktu.

• predchádzanie zneužívaniu, a to stanovením jasných povinností pre žiadateľov o azyl spolupracovať s orgánmi počas celého konania, ako aj prísnych dôsledkov ich nedodržiavania, 
• zavedenie povinného konania o azyle na hraniciach vo všetkých členských štátoch s trvaním 12 týždňov na určenie toho, či sú žiadosti neopodstatnené alebo neprípustné. Počas preskúmania žiadosti smú žiadatelia zostať na hranici členského štátu, no nemajú oprávnenie na vstup na územie tohto členského štátu. Uplatnenie konania na hraniciach je povinné v prípade zamietnutia žiadosti v konaní o azyle na hraniciach. Štátny príslušník tretej krajiny sa presunie do konania o návrate na hraniciach s maximálnym trvaním 12 týždňov s cieľom rýchleho návratu osôb, ktoré nemajú právo zostať v EÚ,
• členské štáty môžu uplatniť koncepciu bezpečnej tretej krajiny a majú jasnejšie kritériá, t. j. je jasnejšia podmienka, že medzi žiadateľom a príslušnou krajinou mimo EÚ existuje „dostatočné prepojenie“. Takto budú môcť členské štáty využiť zoznamy EÚ, ako aj vnútroštátne zoznamy. Členské štáty takisto budú môcť uplatniť túto koncepciu jednotlivo, t. j. zvážiť, či tretia krajina, ktorá nie je v zozname EÚ alebo vo vnútroštátnom zozname, spĺňa kritériá na to, aby sa dala považovať za bezpečnú krajinu vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi. 

Od podania žiadosti sa štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti považuje za žiadateľa o medzinárodnú ochranu a má právo zostať v zodpovednom členskom štáte (na hraniciach, ak je predmetom konania na hraniciach alebo na území, ak sa použije zrýchlený/riadny postup), kým sa neprijme rozhodnutie.  

Žiadatelia budú chránení v súlade s medzinárodným právom, Chartou základných práv EÚ a pri plnom dodržiavaní zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.   

Silné záruky týkajúce sa maloletých vrátane maloletých bez sprievodu: 

• hlavnou zásadou, ktorá sa má zohľadňovať vo všetkých krokoch postupu, je najlepší záujem dieťaťa. Posúdenie najlepšieho záujmu sa musí uskutočniť v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice o podmienkach prijímania, 
• možnosť osobného pohovoru v prípade maloletej osoby (prípustnosť a/alebo vec sama), ak je v jej najlepšom záujme a vedený primeraným spôsobom, 
• maloletým bez sprievodu pomáha dočasný zástupca a zastupuje ich, pričom im pomáha s registráciou, ubytovaním, odoberaním odtlačkov prstov a všetkými potrebnými procesnými krokmi,  
• zástupca sa ustanoví najneskôr do 15 pracovných dní od podania žiadosti, 
• počet maloletých bez sprievodu na jedného zástupcu môže byť najviac 30, pričom maximálne 50 v prípade neúmerného počtu žiadostí podaných maloletými bez sprievodu, 
• posúdenie veku: multidisciplinárne posúdenie vrátane psychosociálneho posúdenia, lekárske vyšetrenie na tento účel možno použiť len ako poslednú možnosť. 

Žiadatelia majú právo na osobný pohovor a konzultáciu s právnym alebo iným poradcom vo všetkých fázach procesu. Žiadatelia majú právo odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu o azyle, ako aj proti rozhodnutiu o návrate, ktoré bolo vydané v rovnakom čase. Odvolania proti týmto druhom rozhodnutí nemajú automatický odkladný účinok (žiadne automatické právo zostať): 

• zamietavé rozhodnutie vo veci samej vydané v zrýchlenom konaní alebo konaní na hraniciach (okrem prípadu, ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu),  
• rozhodnutie o neprípustnosti (okrem prípadu, keď je dôvodom zamietnutia zásada bezpečnej tretej krajiny),
• rozhodnutie, ktorým sa žiadosť zamieta ako konkludentne späťvzatá,  
• rozhodnutie o odňatí medzinárodnej ochrany, ak vychádza z niektorého z týchto dôvodov: dôvody pre vylúčenie (utečenci), ohrozenie bezpečnosti (utečenci), odsúdenie za obzvlášť závažný trestný čin a osoba predstavuje nebezpečenstvo pre komunitu (utečenci), dôvody vylúčenia (osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou). 

V takýchto prípadoch môže osoba požiadať o právo zostať (lehota na podanie takejto žiadosti je najmenej päť dní) alebo v tejto veci môže rozhodnúť súd ex officio. Osoba smie zostať do uplynutia lehoty na podanie takejto žiadosti alebo, ak podala žiadosť, do rozhodnutia súdu. 

Určenie bezpečnej tretej krajiny na úrovni EÚ

Hoci nariadenie obsahuje potrebné ustanovenia spresňujúce kritériá, ktoré by mala tretia krajina spĺňať, aby ju bolo možné považovať za bezpečnú, ako aj pravidlá zostavenia a úprav zoznamu bezpečných tretích krajín EÚ, k nariadeniu nie je žiadny takýto zoznam pripojený. Zoznam je možné prijať v neskoršej fáze zmenou nariadenia. Členské štáty môžu naďalej súbežne viesť svoje vnútroštátne zoznamy aj po prijatí zoznamu EÚ. 

Kritériá, ktoré musí tretia krajina splniť, aby mohla byť označená za bezpečnú tretiu krajinu, zahŕňajú: život a sloboda osoby nie sú ohrozené z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti atď.; neexistuje riziko vážneho bezprávia; zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia; existuje možnosť požiadať o účinnú ochranu a získať ju (ak sú splnené podmienky).  

Hlavné rozdiely medzi koncepciou bezpečnej tretej krajiny a koncepciou bezpečnej krajiny pôvodu: bezpečná tretia krajina je krajina, ktorú možno považovať za bezpečnú pre žiadateľa, ktorý nie je štátnym príslušníkom tejto tretej krajiny, zatiaľ čo bezpečná krajina pôvodu označuje krajinu, ktorá sa považuje za bezpečnú pre svojich štátnych príslušníkov (alebo bývalých obyvateľov s obvyklým pobytom v prípade žiadateľov bez štátnej príslušnosti).  

Nariadenie poskytuje väčšiu solidaritu a umožňuje prijatie výnimiek za výnimočných okolností a na čo najkratší čas. 

 Posilnenie solidarity: 

• opatrenia väčšej solidarity a podpory by mohli mať formu relokácií, finančných príspevkov, alternatívnych solidárnych opatrení (napr. zamestnanci či materiálna podpora) alebo kombinácie týchto opatrení, 
• v prípade, že tieto opatrenia nestačia, nastupujú tzv. kompenzácie prevzatím zodpovednosti. To znamená, že prispievajúci členský štát prevezme zodpovednosť za žiadosti, ktoré už sú podané na jeho území, za ktoré by bol obvykle zodpovedný členský štát, ktorý čelí krízovej situácii,  
• na rozdiel od nariadenia o riadení azylu a migrácie musia v krízových situáciách všetky relokácie (solidarita ľudí) pokryť prispievajúce členské štáty, a to až do výšky 100 % potrieb relokácií identifikovaných v pláne solidárnej reakcie,  
• v krízových situáciách preto môžu byť prispievajúce členské štáty povinné prevziať zodpovednosť za preskúmanie žiadostí o medzinárodnú ochranu nad rámec spravodlivého podielu. V takom prípade budú tieto členské štáty môcť v budúcnosti odpočítať túto časť navyše zo svojich solidárnych príspevkov.  

Výnimky: 

Členské štáty, ktoré čelia krízovej situácii vrátane inštrumentalizácie alebo prípadom vyššej moci, sa môžu odchýliť od určitých pravidiel uvedených v acquis v oblasti azylu vrátane:  

• predĺžených lehôt na registráciu žiadostí o medzinárodnú ochranu do štyroch týždňov od ich podania, dlhšieho trvania konania na hraniciach (predĺženie z 12 týždňov na maximálne 18 týždňov),  
• predĺžených lehôt pre pravidlá, ktorými sa určuje zodpovedný členský štát (iba v prípade krízy, príchodu veľkého počtu žiadateľov a vyššej moci). Znamená to napríklad predĺženie lehoty na podanie dožiadania o prevzatie z jedného alebo dvoch mesiacov na štyri mesiace od dátumu zaregistrovania žiadosti,     
• výnimky z uplatňovania konania na hraniciach a rozšírenie rozsahu konania na hraniciach v závislosti od situácie.  

Členské štáty sú oprávnené reagovať na krízové situácie, inštrumentalizáciu a vyššiu moc, čím zvyšujú odolnosť svojich migračných a azylových systémov prostredníctvom: 

• posilnenia rámca solidarity, a to zabezpečením pokrytia všetkých potrieb solidarity dotknutého členského štátu či štátov, 
• zabezpečenia viacerých odchýlok od bežných pravidiel v závislosti od situácie.  

Novými pravidlami sa zachováva právo na prístup ku konaniu o azyle a zabezpečuje sa dodržiavanie základných práv, a to aj prostredníctvom záruk, že opatrenia posúdi Komisia, povolí ich Rada a budú sa uplatňovať len za výnimočných okolností, a to striktne, kým je to nevyhnutné, a v potrebnom rozsahu. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu základných práv a humanitárnych noriem, nevyhnutnosti a primeranosti opatrení, ako aj tomu, či situácia pretrváva. 

Prioritnými budú žiadosti zraniteľných skupín, ako sú maloletí bez sprievodu, tehotné ženy a rodiny s malými deťmi. V situácii inštrumentalizácie, keď sa konanie na hraniciach môže uplatniť na všetkých žiadateľov, budú maloleté osoby do 12 rokov, rodinní príslušníci a osoby s osobitnými procesnými potrebami alebo osobitnými potrebami prijímania buď už od začiatku vylúčení z konania na hraniciach, alebo, ak sa konanie už začalo, hneď ako sa v individuálnom posúdení dospeje k záveru, že ich žiadosti sú pravdepodobne opodstatnené, toto konanie by sa na nich malo prestať vzťahovať.  

• vďaka Eurodacu bude v budúcnosti možné počítať nielen žiadosti, ale aj žiadateľov. Rozšíri sa druh zaregistrovaných údajov (nielen odtlačky prstov, ale aj podoba tváre, identifikačné údaje, kópie dokladov totožnosti/cestovných dokladov), 
• obdobie uchovávania určitých druhov údajov sa predĺži na päť rokov, pričom obdobie uchovávania údajov žiadateľov zostane desať rokov.  Databáza bude obsahovať údaje o osobách vylodených po pátracích a záchranných operáciách, zadržaných po neoprávnenom prekročení vonkajšej hranice, o ktorých sa zistilo, že sa neregulárne zdržiavajú na území členského štátu, o presídlených osobách a príjemcoch dočasnej ochrany. 

Lepšie bezpečnostné záruky:  

• systém bude odteraz zahŕňať takisto údaje o deťoch vo veku od šiestich rokov, čo orgánom umožní identifikovať deti v prípade, že budú oddelené od svojich rodín, a ochrániť tie, ktoré sú zraniteľné, pred obchodovaním s ľuďmi a vykorisťovaním, 
• týmto systémom sa takisto vytvorí možnosť označiť osobu vstupujúcu do EÚ, ktorá predstavuje hrozbu pre vnútornú bezpečnosť, a to v súlade s prísnymi opatreniami na ochranu údajov.

Novými pravidlami sa uľahčí identifikácia osôb a evidovanie dvojitých žiadostí, zvýši sa schopnosť členských štátov predchádzať sekundárnym pohybom (neoprávneným pohybom žiadateľov o medzinárodnú ochranu z členského štátu príchodu do iného členského štátu) a keď sa zistia bezpečnostné hrozby, budú sa uplatňovať vhodné procesné pravidlá.  

Osoby, ktoré potrebujú ochranu, budú môcť využívať rýchlejšie konania o azyle a presídlení. Pre zraniteľné kategórie vrátane maloletých bez sprievodu je výhodou aj to, že budú identifikované, čím sa zníži riziko, že sa stanú obeťami vykorisťovania či obchodovania s ľuďmi. 

Nariadením sa vypĺňajú medzery v existujúcom rámci, a to tým, že sa zabezpečí: 

• jednotnosť zdravotných, identifikačných a bezpečnostných kontrol migrantov, ktorí prekračujú vonkajšie hranice EÚ nelegálne,
• povinnosť dokončiť preverovanie v obmedzenom čase: sedem dní na preverovanie na vonkajších hraniciach a tri dni na preverovanie osôb zadržaných na území,   
• rýchle nasmerovanie na správne konania (konanie o azyle na hraniciach, bežné konanie o azyle alebo o návrate na hraniciach), 
• nezávislé monitorovanie dodržiavania základných práv počas preverovania a konaní na hraniciach.

Nové pravidlá budú zohrávať kľúčovú úlohu v týchto oblastiach: 

• zabezpečenie vonkajších hraníc a zlepšovanie riadenia neoprávnených príchodov na úrovni EÚ, 
• harmonizovaná povinnosť všetkých členských štátov identifikovať a preverovať neregulárnych migrantov, čím sa nahradia súčasné odlišné vnútroštátne postupy, 
• zabezpečenie toho, že potrebné kontroly vykonajú členské štáty prvého vstupu, 
• posilnenie bezpečnosti v rámci schengenského priestoru zabezpečením identifikácie neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí predstavujú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť EÚ, 
• riadenie rizík pre verejné zdravie prostredníctvom dôkladných kontrol.

Nariadenie o preverovaní bude pre neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl prínosné týmto spôsobom: 

• povinné zdravotné kontroly a kontroly zraniteľnosti zabezpečia včasnú identifikáciu osôb, ktoré potrebujú okamžitú starostlivosť, ako aj maloletých a zraniteľných osôb, tieto osoby budú mať podľa možností v čo najskoršom čase prospech z pravidiel, ktoré ich ochránia a dostane sa im nevyhnutná podpora, 
• preverovanie prispeje k tomu, že procesy budú rýchlejšie a účinnejšie, 
• novým nezávislým monitorovacím mechanizmom sa zvýši transparentnosť a zodpovednosť počas preverovania a zároveň sa podporí dodržiavanie základných práv.   

Kvalifikačným nariadením sa posilňujú a harmonizujú kritériá na udeľovanie medzinárodnej ochrany a objasňujú sa ním súvisiace práva, a to: 

Podporovaním väčšej konvergencie azylových postupov a rozhodnutí tým, že sa od členských štátov požaduje, aby: 

• posúdili, či existuje alternatíva vnútornej ochrany (bezpečná časť v krajine pôvodu), a v takom prípade nepriznávali postavenie utečenca, 
• odňali postavenie osoby s medzinárodnou ochranou, ak osoba predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť, 
• pri posudzovaní a skúmaní žiadostí zohľadňovali aktuálne usmernenia Agentúry EÚ pre azyl o krajinách pôvodu. 

Objasnením práv a povinností príjemcov, a to: 

• poskytovaním harmonizovaných informácií príjemcom,
• vyžadovaním vydávania povolení na pobyt do 90 dní v harmonizovanom formáte,   
• umožnením členským štátom, aby podmienili prístup k sociálnej pomoci efektívnou účasťou príjemcu na integračných opatreniach, 
• posilnením práv maloletých bez sprievodu, pokiaľ ide o poskytovanie informácií spôsobom vhodným pre dieťa a vo vzťahu k požiadavkám na opatrovníkov, 
• objasnením skutočnosti, že národné humanitárne postavenia sú povolené za predpokladu, že sa udeľujú iba osobám, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti kvalifikačného nariadenia. 

Nové pravidlá: 

• odradia príjemcov od sekundárnych pohybov, 
• zabezpečia, že žiadatelia o medzinárodnú ochranu svoje žiadosti odôvodnia všetkými relevantnými skutočnosťami,  
• zvýšia konvergenciu miery uznávania medzi členskými štátmi a ďalej budú harmonizovať kritériá na udeľovanie medzinárodnej ochrany,
• poskytnú stimuly na integráciu. 

Príjemcovia dostanú: 

• jasný súbor minimálnych informácií, ktoré je potrebné uviesť podľa vzoru uvedeného v prílohe k nariadeniu, 
• rýchlejší prístup k povoleniam na pobyt a kontinuitu medzi predĺžením platnosti povolenia,
• posilnené práva pre maloletých bez sprievodu, 
• objasnený súbor práv a povinností v oblasti zamestnania, sociálnych dávok, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, integrácie atď.

• aktualizovanou smernicou sa ďalej harmonizujú normy v oblasti pomoci v EÚ a stanovuje sa ňou povinnosť členských štátov zabezpečovať tieto normy. Členské štáty budú takisto povinné vypracovať plán pre nepredvídané udalosti v prípade neúmerného množstva príchodov, 
• posilňujú sa ňou zábezpeky a záruky pre osoby s osobitnými potrebami pri prijímaní vrátane detí. Zavádza sa aj flexibilita a efektívnosť v správe systémov prijímania spolu so zvýšenou podporou integrácie pre žiadateľov o azyl,  
• s cieľom predchádzať sekundárnym pohybom nebude možné, aby členské štáty poskytli materiálne podmienky prijímania, ak sa žiadateľ nachádza v inom ako zodpovednom členskom štáte.  

 Zosúladenie noriem 

• novými pravidlami sa zabezpečia primerané normy v celej EÚ tým, že členské štáty budú povinné zvážiť ukazovatele Agentúry EÚ pre azyl a usmernenia o prijímaní, zabezpečiť dostatočnú kapacitu a vytvoriť plány pre nepredvídané udalosti  

 Posilnené zábezpeky a záruky pre žiadateľov o azyl 

• posúdenie osobitných potrieb pri prijímaní sa musí ukončiť do 30 dní (na rozdiel od primeranej lehoty v súčasnom znení) a obete mučenia a násilia musia mať čo najskôr prístup k starostlivosti,  
• zaistenie by sa nemalo používať, ak sa tým ohrozí fyzické a duševné zdravie žiadateľov. Deti by spravidla nemali byť zaistené, pričom budú môcť využiť zvýšenú ochranu vrátane rýchlejšieho prístupu k vzdelávaniu a k určeným zástupcom pre maloleté osoby bez sprievodu.  

 Väčšia flexibilita a integračné procesy  

• vďaka novým pravidlám budú môcť členské štáty flexibilnejšie prideľovať žiadateľom o azyl ubytovanie a geografickú oblasť a takisto budú mať možnosť obmedziť slobodu pohybu. Žiadatelia o azyl budú ma prístup na trh práce najneskôr šesť mesiacov od zaregistrovania ich žiadosti a členské štáty sa nabádajú, aby poskytli skorší prístup hlavne tým žiadateľom, ktorých žiadosti budú pravdepodobne opodstatnené. Členské štáty budú musieť zabezpečiť prístup k jazykovej príprave, občianskej výchove či kurzom odbornej prípravy. 

Pre členské štáty to znamená väčšiu flexibilitu a viac možností organizovať si systémy prijímania primeraným a účinným spôsobom, pričom sa lepšie pripravia na situácie, keď budú ich azylové systémy vystavené tlaku. 

Žiadatelia o azyl vrátane maloletých osôb budú mať primeranú životnú úroveň v členských štátoch spolu s rýchlejšími a posilnenými zábezpekami a zárukami, ako aj prístup k práci a vzdelaniu. 

• novými pravidlami sa vytvára kreatívny a harmonizovaný prístup pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov so spoločnými postupmi. Vďaka tomu bude môcť EÚ hovoriť jedným hlasom, a tým aj viac prispieť k medzinárodnému presídľovaniu.  

 Spoločná politika a postupy 

• novým právnym predpisom sa zavádza jednotný postup pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov, čím sa znížia súčasné rozdiely medzi vnútroštátnymi postupmi a zlepší sa ich efektívnosť, 
• predpokladá sa v ňom príprava dvojročného plánu Únie, ktorý Rada prijme na základe návrhu Komisie, pričom v priebehu prípravy bude informovať Európsky parlament. V pláne Únie sa určí celkový počet osôb, ktoré potrebujú ochranu a ktoré sa majú prijať do EÚ, a začlenia sa údaje o príspevku každého členského štátu, pričom zároveň sa stanovia geografické priority pre Úniu v prípade krajín mimo EÚ, z ktorých sa majú osoby prijímať. 

 Posilnené partnerstvo s krajinami mimo EÚ 

• rámec Únie prispeje k posilneniu partnerstva EÚ s krajinami mimo EÚ, a to aj prejavením globálnej solidarity s krajinami, v ktorých sa nachádza veľké množstvo utečencov, 
• nariadením sa posilní príspevok Únie k medzinárodným iniciatívam v oblasti presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov v súčinnosti so záväzkami iných krajín.  

• rámec Únie poskytuje jasný rámec na presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov do členských štátov, ktorým sa zavádzajú spoločné postupy a prináša sa väčšia predvídateľnosť a efektívnosť pri riešení prípadov priamo na mieste,  
• dobrovoľné úsilie členských štátov sa podporí primeraným financovaním z rozpočtu EÚ,  
• členské štáty budú môcť prijímať utečencov prostredníctvom systému pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov aj mimo plánu Únie.

• rámec Únie pomôže zvýšiť dostupné bezpečné a legálne cesty do EÚ pre najzraniteľnejších utečencov,  
• v prípade prijímaní v súlade s plánom Únie sa týmto rámcom stanovujú jasné a harmonizované postupy vrátane harmonogramov a poskytovania informácií s cieľom posilniť transparentnosť a zlepšiť účinnosť procesu.