Otázky a odpovede k Paktu o migrácii a azyle

V septembri 2020 Komisia predstavila pakt o migrácii a azyle. Popri nelegislatívnych iniciatívach predstavuje pakt nový začiatok riadenia migrácie. O tri roky neskôr dosiahli Európsky parlament a Rada politickú dohodu o 5 kľúčových dokumentoch v historickom prelomovom období. Európsky parlament v súčasnosti prijal celkovo 10 nových legislatívnych textov. Súbor reforiem spoločne vytvorí nový právny základ pre spravodlivejší a efektívnejší spôsob riadenia migrácie. Dosiala sa dohoda o tomto súbore vzájomne prepojených právnych predpisov:

Na prijatie ešte čakajú dva legislatívne návrhy:

^{[1] Politická dohoda bola dosiahnutá v decembri 2023.}

^{[2] Politická dohoda bola dosiahnutá v máji 2021. Revidovaná smernicanadobudla účinnosť27. novembra 2021.}

Nariadením o preverovaní sa stanovujú jednotné pravidlá pre EÚ s cieľom zabezpečiť, aby osoby, ktoré neoprávnene vstupujú na územie členského štátu, podstúpili kontroly totožnosti, bezpečnosti, zdravotného stavu a zraniteľnosti a smerovali na príslušné konanie (konanie na hraniciach, riadne konanie o azyle a konanie o návrate). Preverovanie sa týka aj ľudí v schengenskom priestore, ktorí by sa vyhli kontrolám na vonkajších hraniciach.

Orgány členských štátov budú musieť vykonávať povinné predbežné kontroly zdravotného stavu a zraniteľnosti a kontroly totožnosti a bezpečnostné kontroly všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neoprávnene prekročia hranice EÚ, ak budú zadržaní na vonkajších hraniciach alebo v rámci územia členského štátu. Toto sa bude musieť uskutočniť v obmedzenom čase, pričom 7 dní je určených na preverovanie na vonkajších hraniciach a 3 dni na preverovanie na území členského štátu. Týmto preverovaním sa posilní bezpečnosť v rámci schengenského priestoru, pretože sa ním zabezpečí, aby preverovaní neregulárni migranti nepredstavovali žiadnu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť. Zároveň pomôžu chrániť verejné zdravie a poskytnúť migrantom ošetrenie v prípade naliehavej alebo nevyhnutnej potreby.

Prípravné práce na účely vykonávania sa začnú už teraz, pričom členské štáty zavedú potrebnú infraštruktúru, získajú potrebné vybavenie a upravia svoje existujúce pravidlá. Toto nariadenie sa bude vzťahovať na všetky štáty schengenského priestoru, teda na všetky členské štáty EÚ okrem Írska, a takisto na štyri krajiny pridružené k schengenskému priestoru, a to Nórsko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko a Island.

S novým nariadením o systéme Eurodac sa rozšíri identifikačná databáza EÚ, ktorá podporí orgány pri riešení neregulárnej migrácie, sledovaní sekundárnych pohybov a zlepšení návratov neregulárnych migrantov.

Členské štáty budú povinné zaregistrovať v databáze Eurodac tieto kategórie osôb:  žiadatelia o azyl; osoby, ktoré prekročili vonkajšiu hranicu EÚ neoprávnene; osoby, ktoré boli vylodené po pátracej a záchrannej operácii, ako aj osoby, u ktorých sa zistilo, že sa zdržiavajú na území členského štátu neoprávnene; osoby zaregistrované na postupy prijímania podľa nariadenia o presídlení; osoby presídlené v rámci vnútroštátneho systému a osoby s poskytnutou dočasnou ochranou. Pomôže sa tým uľahčiť identifikácia osôb a orgánom sa poskytne viac informácií, čo umožní rýchlejšie konania o azyle a lepšie odhaľovanie sekundárnych pohybov.

Ak osoba po preverení požiada o azyl, jej žiadosť sa musí preskúmať v rámci konania na hraniciach. Konanie na hraniciach je typom zrýchleného konania o azyle.

Konanie na hraniciach sa bude uplatňovať na obmedzený počet prípadov striktne vymedzených v právnych predpisoch, keď je žiadateľ štátnym príslušníkom krajín s nízkou mierou uznania medzinárodnej ochrany; alebo zavádza orgány; alebo predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť. Pre ostatných bude platiť bežné konanie o azyle.

Konanie na hraniciach bude mať obmedzené trvanie. Môže trvať len 12 týždňov (3 mesiace). Toto obdobie sa môže predĺžiť na 16 týždňov v prípade, ak je žiadateľ premiestnený do iného členského štátu. Poskytne sa tým dostatočný čas na riadne posúdenie prípadov, ktoré v zásade nemajú byť zložité, čím sa zabezpečí, že osoby bez zákonného práva na pobyt môžu byť vrátené rýchlejšie a dôstojnejšie. Konanie na hranici by sa však nemalo uplatňovať alebo by sa malo prestať uplatňovať, ak orgán počas skúmania žiadosti usúdi, že daný prípad je príliš zložitý alebo ak je pravdepodobné, že je opodstatnený.

Ak sa do týchto 12 – 16 týždňov rozhodnutie neprijme, žiadatelia budú postúpení do riadneho konania o azyle a bude im povolený vstup na územie členského štátu.

V prípade zamietnutia žiadosti v konaní o azyle na hraniciach je štátny príslušník tretej krajiny odovzdaný do konania o návrate na hraniciach. Toto konanie môže trvať maximálne 12 týždňov s cieľom rýchleho návratu osôb bez práva na pobyt v EÚ.

Počas konania na hraniciach sa budú uplatňovať všetky potrebné záruky.

Musí byť zaručená primeraná prijímacia kapacita: reformou sa zabezpečuje, že nedôjde k preplnenosti. Zavádza sa ňou koncepcia „primeranej kapacity“, aby bolo možné riadiť konanie na hraniciach zabezpečením predvídateľnosti pre orgány. Od všetkých členských štátov sa bude vyžadovať, aby mali potrebné kapacity na to, aby počas trvania príslušných konaní dokázali v primeraných podmienkach umiestniť určitý počet žiadateľov o azyl. Keď sa dosiahne primeraná kapacita daného členského štátu, príslušný členský štát už nie je povinný umiestniť ďalšie osoby do konania na hraniciach; namiesto toho môže členský štát nasmerovať žiadateľov na zrýchlené konanie v rámci územia.

Koncepcia „primeranej kapacity“ si vyžaduje, aby členské štáty zriadili prijímaciu kapacitu a ľudské zdroje vrátane kvalifikovaného a dobre vyškoleného personálu, ktoré sú potrebné na preskúmanie identifikovaného počtu žiadostí a na výkon rozhodnutí o návrate.

Hoci spravidla by sa konanie na hraniciach malo vykonávať na hranici alebo v tranzitných priestoroch, členské štáty budú mať možnosť vykonávať konanie na hraniciach v lokalitách v rámci územia.

Základné práva sa musia vždy dodržiavať. Členské štáty pri vykonávaní práva EÚ uplatňujú Chartu základných práv Európskej únie. Agentúra EUAA a Komisia budú venovať osobitnú pozornosť podmienkam v konaní na hraniciach. V prípade potreby môže Komisia požiadať agentúru EUAA, aby vykonala ad hoc monitorovanie v rámci nového monitorovacieho mechanizmu agentúry. Ak podmienky prijímania maloletých osôb a ich rodinných príslušníkov nie sú primerané, na základe odporúčania Komisie bude potrebné pozastaviť konanie na hraniciach pre rodiny s maloletými osobami.

Rámcom na riešenie výnimočných situácií, ako sú krízové situácie alebo prípady vyššej moci, musia disponovať dokonca aj dobre pripravené systémy. Nariadenie o krízovej situácii a prípadoch vyššej moci poskytuje stabilný a predvídateľný rámec na úrovni Únie na zvládanie krízových situácií alebo prípadov vyššej moci, pričom obsahuje posilnený komponent solidarity, ktorým sa zabezpečuje splnenie všetkých potrieb dotknutých členských štátov, ako aj procesné výnimky pre členské štáty.

Plánujú sa aj výnimky určené na riešenie osobitnej situácie inštrumentalizácie, ktoré členským štátom poskytnú solídne a cielené prostriedky slúžiace na ochranu našich vonkajších hraníc so zaručením prístupu k azylu a dodržiavania základných práv.

V nariadení o konaní o azyle sa zavádzajú jasné a prísne pravidlá o povinnostiach žiadateľov počas konania o azyle: informácie, ktoré je potrebné poskytnúť na registráciu žiadosti (vrátane biometrických údajov na registráciu v databáze Eurodac); povinnosť podať žiadosť do 21 dní od registrácie; povinnosť zúčastniť sa na vypočúvaniach; zostať v členskom štáte, v ktorom sa majú nachádzať v súlade s nariadením o riadení azylu a migrácie; spolupracovať s orgánmi vo všetkých fázach konania.

Nedodržanie týchto povinností má vážne následky, najmä skutočnosť, že v niektorých prípadoch budú orgány považovať žiadosť za konkludentne späťvzatú.

Rozširuje sa rozsah toho, čo sa má považovať za následnú žiadosť: podľa nariadenia o konaní o azyle sa za následnú žiadosť považuje žiadosť podaná v ktoromkoľvek členskom štáte (a nielen v tom istom členskom štáte, ako je to v súčasnosti) po rozhodnutí o predchádzajúcej žiadosti. Ak takáto žiadosť neobsahuje žiadne nové prvky, mala by byť zamietnutá ako neprípustná; ak existujú nové prvky, malo by sa to riešiť v rámci zrýchleného konania (alebo nepovinne v rámci konania na hraniciach). Napokon existujú výnimky z práva zostať na území počas administratívnej fázy konania a počas odvolania v prípade následných žiadostí.

Reformou sa vytvárajú nové záruky pre žiadateľov o azyl a zraniteľné osoby, najmä maloleté osoby a rodiny s deťmi. Zavádza sa bezplatné právne poradenstvo pre všetkých žiadateľov vo všetkých konaniach o azyle vrátane konania o určení zodpovednosti a posilňujú sa ňou práva na informácie.

Ide najmä o:

• Nové a posilnené práva na informácie pre žiadateľov vo všetkých nových legislatívnych aktoch tak, aby žiadatelia porozumeli svojim právam, povinnostiam a následkom neplnenia svojich povinností;
• Právo na informácie podporuje nové právo na bezplatné právne poradenstvo pre všetkých žiadateľov o azyl v administratívnej fáze konania. Platí to pre všetky konania vrátane konania na hraniciach a konania o určení zodpovednosti členského štátu za žiadosť o azyl. Vo fáze odvolania budú mať všetci žiadatelia naďalej právo na pomoc a zastupovanie právneho zástupcu;
• Skoršia identifikácia zraniteľností a osobitných procesných potrieb;
• Nové záruky pre maloleté osoby: povinnosť multidisciplinárneho prístupu (vrátane psychológov, pediatrov, sociálnych pracovníkov atď.) k posudzovaniu veku, aby sa minimalizovalo používanie rušivých lekárskych vyšetrení, ktoré možno použiť len vtedy, ak je prvé multidisciplinárne posúdenie nejednoznačné; nové povinnosti vo všetkých nástrojoch paktu, aby sa zabezpečilo, že všetky maloleté osoby bez sprievodu budú mať rýchlo menovaného zástupcu, ktorý sa bude starať o záujmy dieťaťa vrátane jeho blaha (okamžitý dočasný zástupca, aj keď maloletá osoba nepožiada o azyl, a stály zástupca do 15 dní od požiadania v pomere 1 zástupca na 30 maloletých osôb bez sprievodu); nové ustanovenia na predchádzanie nezvestnosti detí (odtlačky prstov od veku 6 rokov). Prístup k vzdelaniu sa musí zabezpečiť čo najskôr, najneskôr však do dvoch mesiacov od podania žiadosti.
• Viac možností pre žiadateľov, aby sa mohli zjednotiť so svojimi rodinami v iných členských štátoch: posilnili sa kritériá zodpovednosti súvisiace s rodinou, uprednostniť sa musia rodinnoprávne veci a pribudli nové povinnosti týkajúce sa vyhľadávania rodinných príslušníkov. Na to, aby mohli byť tieto ustanovenia účinné, bude musieť žiadateľ poskytnúť všetky informácie dostupné v členskom štáte prvého vstupu.
• Lepšie záruky týkajúce sa dodržiavania základných práv, keďže členské štáty majú povinnosť zriadiť nezávislý mechanizmus na monitorovanie základných práv počas počiatočného preverovania a konania o azyle na hraniciach.

V zmysle kvalifikačného nariadenia je utečencom štátny príslušník tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny. Toto vymedzenie sa vzťahuje aj na osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť.

Únia bude mať po prvýkrát zavedený trvalý povinný mechanizmus solidarity. Žiadny členský štát vystavený tlaku na to neostane sám. Každý členský štát bude pružne prispievať k solidárnemu úsiliu a bude si môcť vybrať, aký druh solidarity poskytne. Systém sa bude okrem toho zahŕňať aj účinné pravidlá odhaľovania sekundárnych pohybov a ich prevencie.

Aby bolo možné rozhodnúť o tom, kto bude využívať solidárne opatrenie, Komisia posúdi, ktoré členské štáty sú pod migračným tlakom alebo čelia závažnej migračnej situácii.

Migračný tlak sa vymedzuje najmä veľkým počtom príchodov (alebo ich rizikom) alebo žiadostí, ktoré budú vytvárať neprimerané povinnosti (teda pretože daný členský štát bude mať zodpovednosť za preskúmanie veľkého počtu žiadostí) v dobre pripravenom systéme.

Pri závažnej migračnej situácii sa zohľadňuje kumulatívny vplyv súčasných a predchádzajúcich ročných príchodov občanov z krajín mimo EÚ a osôb bez štátnej príslušnosti. Pri závažnej migračnej situácii nie je určujúcim faktorom počet príchodov (nemusia byť vo veľkom rozsahu), ale ich kumulatívny vplyv, takže v dôsledku tejto kumulácie môže časom dobre pripravený členský štát dosiahnuť limity svojej kapacity. To by sa mohlo stať napríklad členským štátom, ktoré časom čelia sekundárnym pohybom.

Komisia prijme každý rok do 15. októbra:  výročnú správu, v ktorej sa posudzuje migračná situácia; vykonávacie rozhodnutie, v ktorom sa určí, či je konkrétny členský štát v nasledujúcom roku pod migračným tlakom alebo či mu hrozí migračný tlak, alebo bude čeliť závažnej migračnej situácii a návrh vykonávacieho aktu Rady s počtom premiestnení a finančných solidárnych príspevkov, ktoré sa požadujú na nasledujúci rok. Pri vypracúvaní výročnej správy musí Komisia zvážiť sériu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov. Medzi ne patria: počet osôb, ktoré boli vylodené po pátracej a záchrannej operácii; počet žiadostí o medzinárodnú ochranu; počet osôb, na ktoré sa vzťahuje konanie na hraniciach; počet osôb s poskytnutou dočasnou ochranou). Medzi kvalitatívne ukazovatele patria situácie inštrumentalizácie, rozsah a trendy neoprávnených pohybov.

Pokiaľ ide o podporu dostupnú v každom prípade:

1) Členské štáty pod migračným tlakom môžu získať podporu vo forme premiestnení, finančných príspevkov alebo alternatívnych solidárnych opatrení (t. j. personálna a vecná pomoc). Môžu získať aj úplný alebo čiastočný odpočet zo svojho prisľúbeného solidárneho príspevku.

2) Na členské štáty, ktoré čelia závažnej migračnej situácii, sa môže vzťahovať len čiastočný alebo úplný odpočet z ich prisľúbených solidárnych príspevkov.

Členské štáty, ktoré čelia „závažnej migračnej situácii“, môžu požiadať o čiastočný alebo úplný odpočet zo svojich solidárnych príspevkov. Konanie je podobné ako v prípade členských štátov, ktoré sú vystavené tlaku.

1. Ak Komisia daný členský štát vopred identifikovala ako členský štát čeliaci závažnej migračnej situácii, tento členský štát musí Komisii predložiť žiadosť, ktorá obsahuje informácie.
2. Ak členský štát nebol vopred určený, informácie, ktoré musí predložiť, sú podrobnejšie (keďže členský štát musí zdôvodniť, prečo čelí závažnej migračnej situácii). Komisia informácie posúdi a rozhodne, či členský štát čelí závažnej migračnej situácii.
3. V konečnom dôsledku je to Rada, ktorá oprávňuje členský štát k úplnému alebo čiastočnému odpočtu po rozhodnutí Komisie, v ktorom dospela k záveru, že daný členský štát čelí závažnej migračnej situácii.

Komisia každý rok navrhne „rezervu solidarity“, v ktorej sa stanovia potreby na daný rok v absolútnych číslach: celkový počet premiestnení a celkový počet finančných príspevkov.

V nariadení sa stanovujú minimálne prahové hodnoty pre premiestnenia a finančné príspevky, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výpočte potrieb na daný rok a vo svojom ročnom návrhu vykonávacieho aktu Rady. Tieto minimálne prahové hodnoty predstavujú 30 000 premiestnení a 600 miliónov EUR na finančné príspevky na úrovni Únie ročne. Komisia však môže navrhnúť vyššie čísla. Pri výpočte potrieb musí Komisia zohľadniť plánované príchody na budúci rok, a to aj na základe potrieb z predchádzajúceho roka. Pri výpočte by sa malo prihliadať aj na to, že členské štáty, ktoré budú rezervu využívať, nie sú povinné plniť svoje prisľúbené solidárne príspevky.

Ak vzhľadom na všetky tieto faktory Komisia navrhne vyššie počty pre premiestnenie a finančné príspevky, ako sú minimálne prahové hodnoty v nariadení, musí rešpektovať pomer medzi premiestneniami a finančnými príspevkami stanovený nariadením, aby sa zabezpečila rovnaká hodnota všetkých solidárnych opatrení. Tento pomer je 1 premiestnenie/20 000 EUR.

Komisia môže navrhnúť čísla pod prahovou hodnotou len za mimoriadnych okolností. Návrh Komisie bude obsahovať aj údaj o tom, aký by bol „spravodlivý podiel“ každého prispievajúceho členského štátu na solidárnych opatreniach, a to na základe HDP a počtu obyvateľov každej krajiny.

Tento návrh sa používa ako základ pre členské štáty, aby prisľúbili svoje konkrétne príspevky. Tieto príspevky môžu mať formu premiestnení, finančných príspevkov alebo vecnej pomoci. Všetky členské štáty sú povinné prispievať na základe svojho spravodlivého podielu, majú však plnú právomoc vybrať si z troch typov solidárnych opatrení alebo ich kombinácie. Ak sa členský štát rozhodne prísľub vecnej pomoci, táto pomoc sa speňaží, aby bolo možné potvrdiť súlad s povinným spravodlivým podielom.

V nariadení o riadení azylu a migrácie sa takisto stanovuje možnosť vyčleniť časť rezervy solidarity pre členské štáty s vonkajšími námornými hranicami, ktoré čelia tlaku z dôvodu príchodu veľkých počtov osôb v dôsledku vylodení po pátracej a záchrannej operácii. Všetky tieto prvky sa budú musieť zohľadniť v návrhu Komisie na vykonávací akt Rady.

Pri prijímaní návrhu Komisie je to Rada, ktorá v konečnom dôsledku vymedzí celkový počet premiestnení a finančných príspevkov na daný rok vrátane možného vyčlenenia rezervy solidarity pre členské štáty, ktoré čelia tlaku z dôvodu príchodu veľkého počtu osôb v prípadoch pátrania a záchrany.

Celkové počty pre premiestnenie a pre finančné príspevky sa používajú ako referenčné čísla na výpočet príspevku každého členského štátu v súlade so spravodlivým podielom. Keďže majú plnú právomoc pri výbere medzi rôznymi druhmi solidarity, neočakáva sa, že v danom roku naplnia oba tieto počty (t. j. nedôjde k 30 000 premiestneniam a finančným príspevkom vo výške 600 miliónov EUR). Celkový počet premiestnení stanovený v nariadení a vo vykonávacom akte Rady, ktorým sa zriaďuje rezerva solidarity, má však dôležité právne dôsledky, pretože Únia je povinná splniť určité minimum „solidarity s ľuďmi“, čo znamená buď prostredníctvom premiestnenia, alebo prostredníctvom kompenzácií prevzatím zodpovednosti každý rok. Toto minimum predstavuje 60 % z celkového počtu premiestnení uvedeného v rozhodnutí Rady, ktorým sa zriaďuje ročná rezerva solidarity, alebo 30 000 premiestnení, podľa toho, ktoré číslo je vyššie.

Komisia zohľadní skúsenosti získané v rámci mechanizmu dobrovoľnej solidarity, pri ktorom sa premiestňovanie uskutočňovalo na dobrovoľnom základe z krajín prvého vstupu do iných členských štátov.

Ak členský štát čelí tlaku, dôležitým opatrením na zmiernenie tohto tlaku je zníženie počtu žiadostí o azyl, ktoré je príslušný členský štát povinný preskúmať (to znamená, že členský štát, ktorý čelí tlaku, má zmiernenú zodpovednosť za daný počet žiadateľov o azyl). V nariadení o riadení azylu a migrácie sa stanovujú dve možnosti zníženia zodpovednosti členského štátu, ktorý čelí tlaku, za daný počet žiadateľov o azyl:

1. Premiestnenie žiadateľov o medzinárodnú ochranu do iných členských štátov. V tomto prípade sa žiadateľ, za ktorého je zodpovedný členský štát, ktorý čelí tlaku, odovzdá do iného členského štátu, ktorý sa potom stane zodpovedným za posúdenie žiadosti o azyl.
2. Zníženie počtu žiadateľov, ktorí by mali byť poslaní späť do členského štátu, ktorý čelí tlaku, pomocou „kompenzácií prevzatím zodpovednosti“. Toto opatrenie sa vzťahuje na tie osoby, ktorých žiadosti o azyl mali byť preskúmané členským štátom čeliacim tlaku, no ktoré sa presunuli do iného členského štátu nepovoleným* spôsobom. Podľa pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti by títo žiadatelia mali byť poslaní späť do členského štátu, ktorý čelí tlaku. Členský štát, v ktorom sa žiadateľ fyzicky nachádza, však preberá zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o azyl namiesto toho, aby žiadateľa odovzdal späť do členského štátu, ktorý čelí tlaku. Napríklad: Krajina A bola požiadaná, aby premiestnila 20 osôb z krajiny B, ale namiesto toho sa môže rozhodnúť prevziať zodpovednosť za 20 osôb, ktoré sa už nachádzajú v krajine A, ale za ktoré je normálne zodpovedná krajina B a ktoré by krajina A mohla normálne vrátiť do krajiny B. To sa bude považovať za formu solidarity.

Keďže cieľom oboch opatrení je znížiť počet žiadateľov, za ktorých žiadosti o azyl by mal zodpovedať členský štát, ktorý čelí tlaku, tieto dve opatrenia – premiestnenie a kompenzácie prevzatím zodpovednosti – sa nazývajú „solidarita s ľuďmi“.

Aj keď neexistuje žiadne povinné premiestnenie, „kompenzácie prevzatím zodpovednosti“ sa môžu v určitých prípadoch stať povinnými, a to aj vtedy, ak prísľuby v oblasti premiestnenia nepostačujú na pokrytie minima potrieb premiestnenia (30 000 alebo 60 % potrieb premiestnenia určených Radou v jej rozhodnutí, ktorým sa zriaďuje ročná rezerva solidarity, podľa toho, ktoré číslo je vyššie). Takto budú mať členské štáty, ktoré čelia tlaku, záruku prijatia „solidarity s ľuďmi“, teda zmiernenia zodpovednosti za daný počet žiadateľov o azyl. Keďže sa však kompenzácie prevzatím zodpovednosti môžu vzťahovať iba na žiadateľov, ktorí sa už nachádzajú na území členského štátu, ktorý kompenzáciu uplatňuje, ak členský štát nemá na svojom území žiadateľov určených na kompenzáciu, od tohto členského štátu nemožno požadovať vykonanie kompenzácií.  Okrem toho žiadny členský štát nie je povinný kompenzovať žiadateľov nad rámec svojho spravodlivého podielu. Na premiestnenie a kompenzácie prevzatím zodpovednosti bude dohliadať koordinátor pre solidaritu v Komisii.

Povinnosti pre žiadateľov sú jasnejšie a prísnejšie.

Keď sa žiadateľ pohybuje neoprávneným spôsobom z jedného členského štátu do druhého, v nariadení o riadení azylu a migrácie sa stanovuje možnosť odovzdať osobu z členského štátu, v ktorom je osoba fyzicky prítomná, do členského štátu, kde sa od osoby vyžaduje jej oprávnená prítomnosť. Toto odovzdanie sa nazýva „postup prijatia späť“.

Zo zdĺhavého a komplikovaného postupu založeného na žiadostiach medzi členskými štátmi a výmene dokladov a dôkazov sa postup prijatia späť stane jednoduchým oznamovacím postupom. To znamená, že členský štát, v ktorom sa osoba nachádza bez akéhokoľvek (právneho) dôvodu, môže jednoducho informovať zodpovedný členský štát a rýchlo pristúpiť k rozhodnutiu o odovzdaní.

Ak sa oznámenie o prijatí späť neodošle včas (členským štátom, na území ktorého sa osoba nachádza), k presunu zodpovednosti nedôjde. To znamená, že môže kedykoľvek oznámiť prítomnosť osoby a následne zorganizovať jej odovzdanie.

EÚ vytvára prispôsobené komplexné partnerstvá s kľúčovými partnerskými krajinami, ktoré sú zamerané na niekoľko oblastí spolupráce, ako je hospodárstvo, obchod, zelená energia a digitálna transformácia, ako aj riadenie migrácie a bezpečnosť.

Tieto ďalej dopĺňajú akčné plány na riešenie výziev v oblasti migrácie na základe prístupu zameraného na celú trasu.

Okrem toho sa s kľúčovými partnerskými krajinami (t. j. so západným Balkánom, Marokom a Tuniskom) vykonávajú ďalšie nástroje, ako sú operačné partnerstvá v boji proti prevádzačstvu, spolu s opatreniami na zvýšenie spolupráce a reakciu na výzvy súvisiace s prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi a neregulárnou migráciou do Európy z tranzitných krajín. Tieto opatrenia sú podporované aj iniciatívami a opatreniami na zmiernenie neregulárnych odchodov, ako sú napríklad zvýšené legálne možnosti migrácie do Európy, s vykonávaním partnerstiev zameraných na talenty, posilnenie mechanizmov ochrany a azylu v partnerských krajinách, poskytovanie príležitostí na návrat a reintegráciu z tranzitných krajín a riešenie základných príčin migrácie.

V novembri 2023 spustila EÚ Globálnu alianciu na boj proti prevádzačstvu s cieľom posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti prevencie, reakcie, ochrany a alternatív k neregulárnej migrácii. Ide o dôležitý krok v boji proti prevádzačstvu realizovaný spoločne s našimi partnermi. Na boj s takou sieťou treba správnu sieť. 

Okrem toho prebieha množstvo rôznych projektov na boj proti prevádzačstvu. Projekty spoločného operačného partnerstva spájajú orgány presadzovania práva a súdne orgány s cieľom rozvíjať kapacity na boj proti zločineckým sieťam a projekty zamerané na informovanosť a osvetu informujú o riziku neregulárnej migrácie a ponúkajú informácie o alternatívach legálnej migrácie.

Komisia navrhuje aktualizovať svoj legislatívny rámec smernicou, v ktorej sa stanovujú minimálne pravidlá predchádzania uľahčovaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a pobytu v Únii a boja proti takémuto uľahčovaniu. Toto bolo prezentované počas medzinárodnej konferencie o globálnej aliancii na boj proti prevádzačstvu v novembri 2023. Smernica má týchto päť cieľov:

1. Účinne trestne stíhať organizované zločinecké siete;
2. Harmonizované trestné sankcie zohľadňujúce závažnosť trestného činu;
3. Zlepšenie dosahu súdnej právomoci;
4. Posilnenie zdrojov a kapacít členských štátov;
5. Zlepšenie zberu údajov a podávania správ.

Ako súčasť nových právnych predpisov v oblasti boja proti prevádzačstvu sa návrhom nariadenia o zlepšení policajnej spolupráce v oblasti predchádzania prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, ich odhaľovania a vyšetrovania a o zlepšení podpory Europolu v záujme predchádzania takýmto trestným činom a boja proti nim a o zmene nariadenia sledujú tieto konkrétne ciele:

1. Posilnenie medziagentúrnej spolupráce v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi;
2. Posilnenie riadenia a koordinácie v oblasti boja proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi na úrovni EÚ;
3. Zlepšenie poskytovania informácií v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi;
4. Posilnenie zdrojov členských štátov na predchádzanie prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nim;
5. Posilnenie podpory Europolu v oblasti predchádzania prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nim prostredníctvom operačných skupín a nasadzovania Europolu na účely operačnej podpory.

Na dosiahnutie týchto cieľov Komisia takisto navrhuje zvýšenie finančných a ľudských zdrojov Europolu v snahe reagovať na operačné potreby a riešiť zistené nedostatky.

Migrácia je globálnou realitou a neoddeliteľnou súčasťou prehlbujúcich sa vzťahov EÚ s partnermi na celom svete. Komisia v spojení s medzinárodnými partnermi uplatňuje prístup Tímu Európa pri riešení základných príčin migrácie, v boji proti prevádzačstvu migrantov a na podporu legálnych možností migrácie.

Rozvoj legálnej migrácie musí zároveň sprevádzať  posilnená spolupráca na readmisii. V rámci fungujúceho azylového a migračného systému musia byť vrátení tí, ktorí nemajú zákonné právo na pobyt v Európe. Koordinátor EÚ pre návrat v tejto oblasti úzko spolupracuje s členskými štátmi v rámci siete na vysokej úrovni pre návrat.

Vyvíja sa nová paradigma založená na komplexných partnerstvách s mnohými krajinami pôvodu a tranzitu do EÚ vrátane nedávnych iniciatív s Tuniskom, Mauritániou a Egyptom. Pri uplatňovaní tohto nového prístupu je migrácia predmetom úzkej spolupráce s našimi partnerskými krajinami spolu s ďalšími kľúčovými oblasťami, ako je hospodárstvo a obchod, investície do zelenej energie, bezpečnosť a medziľudské vzťahy. EÚ a jej členské štáty sú najväčším svetovým darcom na podporu utečencov a najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci. Komplexné partnerstvá dopĺňa „prístup zameraný na celú trasu“, ktorý pokrýva všetky aspekty, od riešenia základných príčin neregulárnej migrácie až po spoluprácu na iných aspektoch migrácie a riadenia hraníc a hraníc (akčné plány pre trasy centrálneho Stredozemia, západného Balkánu, západného Stredozemia a Atlantiku, východného Stredozemia).